19 Feb 2009

Jornalista ho akademik 85 protes AMP tanba kazu defamasaun kontra Jose Belo

85 JOURNALISTS, ACADEMICS PROTEST OVER CRIMINAL DEFAMATION CASE

Background to the case: www.abc.net.au/pm/content/2008/s2492880.htm

AUCKLAND (ACIJ/Pacific Media Watch): More than 80 prominent Australian, New Zealand and Pacific reporters, editors and media academics have protested over the controversial criminal defamation case against East Timorese journalist Jose Belo.

Chief editor Belo has been charged followed publication of an article in his newspaper and online publication, Tempo Semanal, making allegations against Justice Minister Lucia Lobato.

The open protest letter, under the umbrella of the Sydney-based Australian Centre for Independent Journalism (ACIJ), has been signed by 85 media industry and academic people ranging from the ACIJ's Professor Wendy Bacon to ABC Four Corners investigative journalist Liz Jackson, SBS Dateline's Mark Davis and British-based filmmaker and author John Pilger.

It is being sent to President José Ramos-Horta, in New Zealand this week on his first official visit abroad since being wounded in a rebel attack a year ago, and Prime Minister Xanana Gusmao.

“While making no comment on the merits of [Jose Belo’s] allegations, we are disturbed by the application of criminal defamation laws against one of East Timor's bravest and most respected journalists,” the letter says.

“Belo's role in documenting the atrocities of the Indonesian occupation and disseminating that information to the international media is well known.

“Since self-government, Jose has emerged as one of the most productive, disciplined and independent journalists that East Timor has produced. He has become a key figure in the attempt to build a democratic media in your country.

“To be imprisoned by your government would be a great injustice to Jose and more importantly, a terrible precedent for all media in East Timor. Such laws criminalise and suppress good journalism, they help cloak corrupt and questionable behaviour of public officials and they diminish the reputation and international standing of the nations that apply them.

“We note that the laws under which Jose Belo has been charged are left over from the old Indonesian regime, and understand that new laws more suited to a democratic society have been drafted but have not been placed before your Parliament.

“We pledge our support to Jose Belo and all East Timorese journalists who may face imprisonment for the practice of their profession. We urge you to take all actions within your power to bring about the dropping of this charge and the removal of criminal defamation laws in East Timor.”


The letter is signed by:
1. Wendy Bacon, Professor of Journalism, University of Technology, Sydney
2. Liz Jackson, Reporter, Four Corners, Australian Broadcasting Corporation
3. Quentin Dempster, Journalist, Australian Broadcasting Corporation
4. Sarah Ferguson, Reporter, Four Corners, Australian Broadcasting Corporation
5. David Marr, Reporter, Sydney Morning Herald
6. Lesley Power, General Counsel, SBS Television, Australia
7. Chris Nash, Professor of Journalism, Monash University
8. Mark Davis, Reporter, Dateline SBS Television, Australia
9. Matthew Moore, FOI Editor, Sydney Morning Herald
10. David O'Shea, Reporter, Dateline, SBS Television, Australia
11. Mark Dodd Defence/Foreign Affairs writer The Australian newspaper
12. Tony Jones, Presenter, Lateline, Australian Broadcasting Corporation
13. Sue Spencer , Executive Producer , Four Corners, Australian Broadcasting Corporation
14. John Pilger, Filmmaker and Author
15. Tom Zubrycki, Filmmaker
16. Debbie Whitmont, Reporter, Four Corners, Australian Broadcasting Corporation
17. Lindsay Murdoch, The Age, Melbourne
18. Mark Colvin, Presenter of PM, Australian Broadcasting Corporation
19. Professor Stuart Rees, Director, Sydney Peace Foundation
20. Richard Ackland, Editor, Justinian
21. Eric Ellis, Forbes Magazine
22. Tom Morton, Senior Producer, Australian Broadcasting Corporation
23. Peter McEvoy, Journalist, Australian Broadcasting Corporation
24. Margaret Simons, Journalist and Author, Content Makers and Crikey
25. Marni Cordell, Editor, New Matilda
26. Sophie McNeill, Reporter, SBS Television, Australia
27. Philip Chubb, Associate Professor in Journalism, Monash University
28. Sally McCausland , Senior Lawyer, SBS Television, Australia
29. Hilary McPhee, writer and editor
30. Jacqui Ewart, Senior Lecturer in Journalism, Griffith University, New South Wales
31. Peter Manning, Adjunct Professor, University of Technology, Sydney
32. Hall Greenland, Editor of The Week, Australia
33. Professor Michael Fraser, Faculty of Law, University of Technology, Sydney
34. Jock Cheetham, Journalist, Sydney Morning Herald
35. Olivia Rousset , Journalist
36. Melanie Morrison, Dateline, SBS Television, Australia
37. Geoff Holland, Barrister & Lecturer in Law, University of Technology, Sydney
38. Gillian Leahy, Associate Professor, University of Technology, Sydney
39. Amos Roberts, Reporter, "Dateline" SBS Television, Australia
40. Lee Rhiannon, Member of the Legislative Council, Parliament of New South Wales
41. Ivan O'Mahoney Producer, Four Corners, Australian Broadcasting Corporation
42. Michael Doyle, Four Corners, Australian Broadcasting Corporation
43. Caro Meldrum-Hanna, Four Corners, Australian Broadcasting Corporation
44. Judith Rodriguez, Melbourne Pen Centre
45. Ian Gerrard, Editor, The Diplomat, Australia
46. Julie Posetti, Freelance journalist & Journalism Lecturer, University of Canberra
47. Megan West, Lawyer, SBS Television
48. Michelle Baddiley , Archive Producer, Four Corners, Australian Broadcasting Corporation
49. Gail Phillips, Associate Professor of Journalism, Murdoch University
50. Martin Butler, Independent Filmmaker, Melbourne
51. Peter Cronau, Journalist, Australian Broadcasting Corporation
52. Maryann Keady, Independent Producer, Sydney
53. Associate Professor David Robie, Director, Pacific Media Centre, AUT University
54. Sue Ahearn, Journalist, ABC Melbourne
55. Maire Sheehan, Friends of Maliana, Sydney
56. Antony Loewenstein, Independent Journalist and Author
57. Sylvia Hale, Member of the Legislative Council, Parliament of New South Wales
58. Associate Professor Jake Lynch, Director, Centre for Peace and Conflict Studies
59. Joseph M Fernandez, Senior Lecturer, Journalism, Curtin University of Technology
60. Annette Blackwell, Lecturer in Journalism, University of Technology, Sydney
61. Jane Waddell, Convenor Mosman-Maubara Friendship Committee, Sydney
62. Kate MacDonald, Producer, ABC Radio National
63. Sharon Davis, Radio Documentary, Radio National
64. Liam Phelan, Night Editor, The Sydney Morning Herald
65. Mike Carey, Freelance TV and Radio Producer, Australia
66. Associate Professor Peter Dunbar-Hall, Sydney Conservatorium of Music
67. Phil Thornton, Independent Journalist, Thailand
68. Gordon & Marie Esden, Birchgrove New South Wales
69. Kay Nankervis, Lecturer in journalism, Charles Sturt University, Bathurst, Australia
70. Sally McCausland , Senior Lawyer, SBS Television, Australia
71. Jenna Price, Lecturer in journalism, University of Technology, Sydney
72. Eurydice Aroney, Lecturer and Radio Journalist, University of Technology, Sydney
73. Bonita Mason, Lecturer in journalism, Curtin University of Technology
74. Mignon Shardlow, Lecturer in journalism, Curtin University, Perth
75. Jahnnabi Das, Researcher, University of Technology, Sydney
76. Akhteruz Zaman, Researcher, University of Technology, Sydney
77. Damian Cobley-Finch, Psychologist, Member of Friends of Maliana
78. Mignon Shardlow, Journalism lecturer, Curtin University, Perth
79. Dr Cassi Plate, Councillor, Leichhardt Municipal Council
80. Steven Scott, The Canberra Times
81. Sylvie Macbean, Fairfax Media
82. Adrian Kendrick, The Age, Melbourne
83. Monica Heary, Journalist, St George and Sutherland Shire Leader
84. Adam Hosfal
85. Rachel Smith, Fairfax Media

18 comments:

Anonymous said...

Malae sira nain 85 mai mete problema internal Timor nian ne ba halo saida?! Sira ne barak liu mak husi Australia, karik ne konspirasaun foun atu hamonu gov. AMP? Karik los duni, hamonu mak Lucia, laos hamonu AMP tomak. Oinsa ho aktivista/sosiedade sivil Timor oan sira, karik apoiu 100% defamasaun kontra jornalista Timor oan ne?! Sosiedade sivil diak liu lalika sibuk, se lae mak imi nia proposta mai Ass Sosiedade Sivil iha GPM nian sei laiha resposta, tan ne diak nonok, taka ibun metin.

Anonymous said...

Ita boot ida hakerek iha leten, dehan sosiedade civil taka ibun ne'e kala inclui hotu iha kazu ne karik. Imi hotu hamutuk nauk povu nia osan. tamba ne'e maka ameasa fali sosiedade civil sira.

Anonymous said...

Istória badak (balu) ida kona-ba Vicente Ximenes “Mabocy”

Maubocy moris iha Laleia. Aman ema Laleia, inan ema Ainaro, mista china. Bainhira nia inan mate, nia aman ba tugas fali iha Baguia no hola fali feto husi ne’ebá. Maubocy sei primu fali ho Sebastião Dias Ximenes husi Provedoria. Husi ninia madrasta, nia família mós ho Taur Matan Ruak sira.

Bainhira nia aman muda mai Dili, Maubocy mós mai hotu Dili hodi eskola. Maibé iha férias nia la fila ba Laleia. Nia bá mak Baguia. Ne’e duni ema husi Laleia la koñese nia. Ema hanoin kala nia ema Filipina. Maubocy boot de’it iha Dili.

Iha Baguia mós ema la fiar nia, inklui ninia família rasik.

Maubocy nia involvimentu iha 1974/5 limitadu tebetebes. Enkuantu joven ho estudante sira forma UNETIM, Maubocy la involve. Iha sasin balu dehan katak nia hakarak mak pozisaun iha UNETIM, se hanesan membru de’it nia lakohi. Ne’e duni nia la envolve tanba ninia arrogánsia rasik. Nia haree ba UNETIM hanesan grupu ida ne’ebé iha kapasidade inferiór liu kompara ho nia. Maia Réis, deputada FRETILIN bele fó tan sasin ba ida ne’e.

Kuandu Maubocy sei iha ai-laran, nia konsideradu hanesan ema ida matenek. Hanesan mane klosan sira seluk, Maubocy mós kaer duni kilat maibé nia nunka sai komandante. Nia mós hakarak de’it mak di’ak ba ninia an rasik. Ida ne’e halo ema barak mak deskonfia nia.

Kuandu nia rende husi ai-laran, ninia relasaun ho Xanana sai ladi’ak. Relasaun ne’e sai aat tanba Maubocy ajuda fali bapa sira hodi tenta habosok FRETILIN/FALINTIL atu rende. Nia ajuda bapa sira iha kampaña fahe pamfletu, sosializasaun ho seluk-seluk tan. Nia mós ajuda bapa sira halo propaganda hasoru rezisténsia aleinde servisu mau-huu hodi kesar pro-independentista sira ba bapa.

Kuandu nia rende no fila mai Dili, tanba nia hatene ko’alia língua oioin, bapa sira uza nia hanesan intérprete i ikus-mai ho tentasaun osan ho pozisaun, nia mós ajuda bapa sira hodi halo kampaña hasoru rezisténsia.

Iha bapa nia tempu Maubocy hola filafali eis membru CCF Diogo Moníz nia señora, Dona Isa. Diogo Moníz mate iha ai-laran. Maubocy nia objetivu loloos atu hola Dona Isa maka atu apodera Diogo Moniz nia terrenu. Maubocy nia ligasaun di’ak ho bapa sira sai mós hanesan presaun ida hodi uza obriga Dona Isa atu entrega Diogo Moniz nia rai ba Maubocy.

Iha bapa nia tempu Maubocy kaer empreza ida naran PT Maun Alin iha Fatuhada ho ajuda husi bapa balu. Empreza ne’e nia halo ho kapitál husi Diogo Moníz nia asset no mós bantuan maka’as husi tentara indonézia sira. Maibé Maubocy nia relasaun ho bapa sira la kleur sa aat tiha tanba dívida no na’ok osan.

Iha 1992 Maubocy halai ba Austrália. Tansá maka Maubocy halai ba Austrália? Nia halai tanba kazu feto no mós kazu na’ok osan husi bapa sira.

Kuandu nia kaer empreza PT Maun Alin, nia mós pratika fraude maka’as hodi na’ok bapa sira nia osan. Nia mós deve osan barak ba bapa sira. Ikus mai kuandu nia la konsege selu, bapa sira komesa tuir nia atu sisi fali sira nia osan. Bapa sira ne’e balu servisu hanesan intelijen.

Bainhira nia hola Dona Isa, nia mós hola subar feto seluk, señór ida naran Hélio Amaral nia feen, Dona Fernanda. Hélio Amaral ne’e José Luis Guterres “Lugu” nia primu rasik. Dona Isa kesar Maubocy nia hahalok ne’e ba autoridade i nia tama duni iha kadeia tanba kazu ne’e. Ne’e duni nia tama ba kadeia tanba feto la’ós tanba polítika. Kuandu nia fila fali husi Austrália iha 1998, nia la fila fali ona ba ninia feen boot, Dona Isa.

Maubocy halai ba Austrália mós la’ós tanba polítika maibé tanba situasaun ekonómika no krime. Nia la’ós refujiadu polítiku maibé ekonómiku. Durante bapa nia tempu, nia nunka halo atividade klandestina atu apoia rezisténsia. Invés, nia servisu fali ho bapa sira kontra rezisténsia. Vítima barak maka monu ba Maubocy nia liman inklui grupu ida ne’ebé lakon iha 1979 husi Comarca.

Iha Austrália, Vicente Maubocy la konsege moris ho hakmatek. Família husi ema sira ne’ebé maka nia kesar ba bapa sira no mós ema sira ne’ebé nia na’ok baku nia. Iha Darwin, grupu Timor oan ida ataka Maubocy hodi baku nia to’o ulun-fatuk naklees. Ne’e duni nia halai fali ba Brisbane tanba komunidade Timor oan iha Brisbane uitoan de’it.

Iha 1998 hafoin Konferénsia Extra-ordinária FRETILIN nian iha Sydney, Vicente Maubocy mai vizita Melbourne. Dala ida tan, joven Timor oan lubuk ida baku nia iha ne’ebá, iha fatin ida naran Carlton (Melbourne). Abel Guterres, agora servisu hanesan Consul Geral iha Sydney maka ba sori nia. Iha kalan ne’e, grupu joven lubuk ida, inklui mós joven balu ne’ebé halai hamutuk ho matebian Alfredo Reinado iha ró iha 1995, baku Vicente Maubocy to’o monu ba rai iha dalan-klaran. Vicente nia liman-fuan sira sama ba rai to’o raan sai. Ninia matan-fukun naklees. Joven sira ne’e baku nia tanba sira akuza nia dehan bufu ka mau-huu i estraga ema nia oan-feto.

Iha Konferénsia Extra-ordinária FRETILIN nian iha Sydney, Maubocy mós nomeia ninia an atu sai membru Comité Central. Maibé laiha ema ida mak hili nia.

Iha Congresso FRETILIN nian ba dala uluk iha Dili iha 2001, Maubocy sai delegadu hodi reprezenta distritu Baucau. Maibé ema barak hakfodak tanba sira nunka koñese no nunka hatene Maubocy hela iha Baucau. Delegada Bui Mesak halo protestu iha Congresso laran hodi denunsia Maubocy katak nia nunka haree Mabocy iha ninia vida.

Durante governu FRETILIN nian Maubocy mós kandidata nia an atu sai Ministro do Turismo tanba nia hasai kursu ida kona ba turizmu iha Brisbane, Austrália. Laiha ema ida mak konsidera nia. Koinsidentemente, iha fali governu de facto AMP nian mós Vicente Maubocy ema la foti nafatin atu sai ministro do turismo. Envés de Maubocy, Gil Alves (eis-dirijente BRTT) mak kaer fali pasta ne’e.

Projetu mina nian iha Viqueque ne’ebé Vicente Maubocy involve, agora sai bankrút. Maubocy ho ninia maluk balu foti osan $200.000 husi BNU atu loke fábrika halo mina-nuu. Tempu ne’e Inácio Pires (Administrador do Distrito de Covalima) maka tezoureiru ba projetu ne’e. Ema seluk ne’ebé involve mós iha projetu ne’e maka Victor da Costa ho Reis Kadalak. Sira na’in tolu ne’e mós membru Fretilin Mudansa hotu maske Reis Kadalak ikus mai tama fali ba UNDERTIM.

Bainhira Maubocy foti osan ne’e, nia mak apodera tiha osan ne’e hotu kedas. Inacio Pires nia afasta tiha. Osan balu nia gasta ba sasán ba ninia an rasik (hanesan sosa karreta ne’ebé nia sa’e), restu nia uza halo atividade Mudansa nian. Agora nia osan laiha. Osan ne’ebé nia foti husi Banku nia seidauk selu. Tanba ninia hahalok iha projetu mina-nuu ne’e, grupu Mudansa mós komesa nakfera daudauk.

Fretilin Mudansa mosu husi grupu ida naran “Renovador”. Ema na’in 21 maka halo parte iha grupu ne’e, hanesan Ovídeo (eis-ministru infrastrutura), Egídio de Jesus, Maubocy, Reis Kadalak, Victor da Costa, Jorge Teme, Aderito Soares, ho seluk-seluk tan. Grupu ne’e forma atu halo mudansa iha estatutu Fretilin nian. Ohin loron ema vokál liu iha grupu Mudansa maka Vicente Maubocy mesak. Sira seluk sai frustradu hotu ho grupu ne’e tanba Maubocy nia hahalok ka tanba objetivu mak la hanesan. Balu buka hakarak halo duni mudansa ba di’ak, seluk hakarak buka kadeira. Ezemplu di’ak liu mak Aderito de Jesus Soares ne’ebé sees an kedan husi Mudansa hafoin nia kompriende loloos kona-ba Maubocy nia ho sira balu nia objetivu.

Iha enkontru ida iha Maubocy nia uma iha tinan kotuk, durante debate ba orsamentu rektifikativu, mosu tan sinál ida iha grupu Mudansa, hanesan konsekuénsia husi hadau malu podér. Kestaun ne’ebé sira foti mak kona ba korrupsaun iha Ministério da Agricultura e Pescas laran. Tuir buat ne’ebé ko’alia iha reuniaun ne’e, sira levanta kestaun dehan ministru agrikultura fahe de’it tratór ba PD nia ema. Ema Mudansa nian la hetan buat ida. Ida ne’e sira bolu korrupsaun tan de’it sira nia maluk la hetan tratór. Sira nia apoiante sira iha baze protesta maka’as.

Durante enkontru ne’e sira mós halo avaliasaun ida ba sira nia grupu. Sira haree katak sira halo ona pasu ida ho sala-boot. Sira sai husi Fretilin maibé laiha ema seluk mak hakarak simu sira. Maubocy admite ho frustasaun maka’as dehan ema la fiar ona sira nia grupu Mudansa. Agora sira depende de’it ba Xanana. Sira hakarak forma partidu foun mós sira la konsege tanba sira konsege hetan asinatura sufisiente.

Tuir fonte ida naran AG, ne’ebé ligadu ho partidu CNRT, ho remodelasaun ba governu AMP iha tinan ida ne’e Maubocy mós kandidata an nafatin atu hetan pasta ida iha gabinete. Maibé ninia xanse atu hetan pasta ne’e mínimu liu tanba Xanana rasik la gosta nia.

Tuir AG, kandidatura Mario V. Carrascalão nian ba II Vice PM hetan mós opozisaun forte husi grupu Mudansa, liuliu husi Maubocy ho Jorge Teme.

Membru Mudansa ida ne’ebé mantein nafatin iha FRETILIN naran CN dehan katak maioria Grupu Mudansa nia objetivu bainhira forma foufoun mak atu hetan duni kadeira. Tan ne’e membru orijinál barak mak agora sees an hotu hanesan Domingos Pinto (eis vise sekretário OPJLATIL). Lamberto Viana mós hadook an hotu i mantein nafatin iha FRETILIN. Seluk mak Manuel Pinto, ne’ebé agora sai Administrador do Distrito iha Baucau, i Aderito de Jesus Soares agora hasai PhD iha Canberra, Austrália.

Ikus ne’e Maubocy nia relasaun ho Xanana kontinua la di’ak. Emprezáriu ida naran RC konta katak iha enkontru ida entre Xanana ho emprezáriu sira, Xanana husu ba Maubocy: “Entaun Maubocy Bosimau, ó hatudu to’ok ó nia teoria kona ba turizmu mai. Se laiha, sai!” Xanana hatete aat Maubocy iha sira nia klaran hodi dehan katak nein empresa ki’ik-oan ida mós nia bele kaer sá tan ministériu ida?

Iha 17 de Maiu 2006, durante Congresso FRETILIN nian, iha reuniaun ida iha Maubocy nia uma. Iha reuniaun ne’e Maubocy afirma katak husi delegadu 80 resin husi Baucau, 3 de’it maka sei vota ba lista Mari Alkatiri ho Lu Olo. Sira seluk, delegadu 78 sei vota hotu ba Egidio de Jesus ho José Luis Guterres “Lugu”. Maibé Maubocy bosok mak barak. De faktu Egidio ho Lugu la konsege hetan delegadu sufisiente atu nomeia sira na’in rua hanesan kandidatu.

Foin daudauk mós Maubocy dehan katak tanba nia maka iha 2001 kuaze Baucau tomak vota ba FRETILIN. Militante ida husi Baucau dehan katak ne’e bosok maka barak tanba populasaun iha Baucau só koñese Maubocy hanesan mau-huu durante bapa nia tempu. Evidentemente, iha 2006 Baucau kontinua vota ba FRETILIN maske Maubocy halo kampaña maka’as kontra FRETILIN. Ne’e hatudu katak Maubocy laiha influénsia iha Baucau, nein uitoan.

Militante FRETILIN husi Baucau ne’e kontinua katak de faktu númeru votante iha Baucau tun kompara ho eleisaun iha 2001 maibé ida ne’e la’ós tanba Maubocy maibé tanba Xanana. Tuir loloos sei iha ema barak liu iha Baucau mak hakarak vota ba CNRT/Xanana maibé tanba kampaña CNRT nian involve fali Maubocy ho “ema balu ne’ebé uluk servisu hamutuk ho bapa” mak ema sira ne’e mós dada an fali. Tan ne’e Maubocy nia suporte ba Xanana iha eleisaun 2001 fó liu prejuizu ba partidu CNRT duké benefisiu.

Ikus ne’e laiha ema ida mak fiar Maubocy. Iha fulan hirak kotuk grupu Mudansa sira ba hasoru Xavier do Amaral atu husu se sira bele tama iha partidu ASDT. Maibé ASDT ho Avó Xavier lakohi simu sira. Avó Xavier rejeita totalmente tanba sira aprezenta sira nia an hanesan grupu frustradu tanba la hetan kadeira iha governu FRETILIN no mós governu AMP.

Maubocy nia uma laran mós dezorganizadu. Uluk nia kritika Rogerio Lobato dehan halo poligamia maibé nia aat liu dala sanulu, eis membru grupu Mudansa ida naran MS hatete.

Agora nia husik hela ninia feen hodi hola fali labarik oan ida ho menór idade. Labarik ne’e foin mak atu halo tinan 17 no sei iha SMA hela. Nia foti labarik ne’e husi Atambua i agora nia moris ho labarik ne’e hanesan feen ho la’en. Labarik feto ne’e agora isin-rua.

MS dehan Maubocy hakarak akuza ema seluk maibé nia laiha baze morál nein uitoan. Maske nia agora moris hela ho feto oan ne’e, nia mós halo fali feto seluk isin-rua iha Matadouro. Feto oan ne’e Mau Hoka (bandar SDSB Manu Meta Raihun) nia família rasik.

Hanesan mós membru fundadór ida ba grupu Mudansa, MS dehan katak grupu ne’e naksobu tanba Maubocy nia hahalok. Agora sira iha limbu, la hatene atu bá loos iha ne’ebé maske sira hakarak nafatin reforma substansiál iha FRETILIN laran.

Anonymous said...

Molok ha'u lee artigu ne'e ha'u la hatene Maubosi hanesan ne'e. Moe laiha...

Anonymous said...

Keta fiar mau busa ne. nia ne samea bot ida. agora nia tama fali ho abilio naokten araujo hanesan casamento entre samea ho cobra ulun hitu. sira nain rua nia hakarak ne mak bisnis hotu deit, $$$$$$$$. mau busa ne empresario falhado ida, enquanto abilio araujo naokten klas kakap nebe uluk hakarak fan timor ba indonesia hodi hetan favor husi generais indonesios!!! sira moris hanesan samea sei mate mos hanesan samea. tempu besik mai ona!!

Anonymous said...

Koitadu maluk sira keta hasai Maubocy nia pregaun nune sa! Nia devia tau nia naran ne "Maun Docy", atu nune bele selevel ho "Maun X", maibe koitadu desgrasadu, Maubocy". Nia ne tuir lolos grupu "pirataria", Timor nian. Hau mos hatene nia istoria konaba nia hadau rai iha Dili laran ne. Sorti be sr. Mariano Lopes, mate tiha ona, lae karik ne evidiensia forte ida iha mate-bian ne konaba Maubocy nia hahalok tempu Indonesia nian iha TL. Tan ne atu hadau sr. Mariano nia ferik oan nia rai, Maobocy ba kesar sr. Mariano ba SGI dehan sr. Mariano iha kontaktu ho ema Ailaran (Falentil) iha area Maliana ho Suai nian. SGI konsege ba koalia ho sr. Mariano konaba info ne, mesmu ke momentu neba SGI mos lafiar Maubocy, tamba SGI sira hatene se mak sr. Mariano no familia Lopes. Bainhira iha krize nian laran, Maun Xanana (momentu ne sei PR), konvida ONG sira ba hasoru malu iha Palacio das Cinzas hodi koalia konaba estabilidade iha bairo-bairo sira, iha oportunidade ba partisipantes sira atu koalia, Maubocy ema nebe hetan oportunidade atu koalia uluk. Iha momentu Maubocy koalia fali konaba projetu reabilitasaun ba uma sira nebe ahi han, katak sira Fretilin Mundansa prontu atu kaer projetu hadia uma sira nebe estraga durante krizi. Maun bot Xanana husu ba Maubocy dehan saida mak Fretilin Mudansa ne. Bainhira Maubocy nonok hela, Maun bot Xanana hatutan, "afinal Fretilin Mudansa ne empreza konstrusaun ida, hau hanoin partidu foun ida". Iha momentu ne, partisipantes husi ONG sira protestas makas Maubocy nia liafuan ne hodi dehan "Nia hanoin ita sira NGO ne, servisu ba projetu bolsu nian ou servisu ba partidu politiku sira". Tamba akontesimentu ne, lakleur deit Maubocy lakon kedas husi enkontru ne. Maka ne deit buat nebe hau hatene konaba Maubocy! Dala ida tan hau sugere atu troka lalais ita bot nia naran ne, husi Maubocy ba "Maun Docy"

Anonymous said...

To..ona ba! To...ona ba! To...ona ba! Tamba sa mak ita bot sira preokupa tebtebs ho Maubocy ne???? Nia ne laos figura ida impresionante ba povu Timor. Nia ne hanesan mos "china Macau", sira seluk nebe povu Timor conhece. Keta ba kompara fali nia ho Mari Alkatiri, Xanana Gusmao, Lu-Olo, Ramos Horta. Nia mak lao ba lao mai mos ema ida laliga tan. Hakerek artigo oin-oin iha jornal mos ema ida la'le tan. Tamba sai, hakerek artigo hirak ne laiha liu nia valor analitiku, hakarak mak insulta deit ema seluk. Ema politiku ne tau-an hanesan ema politiku laos hanesan fali ema liron nian. Maubocy tau uluk lai ita bot nia dignidade ne iha fatin molok atu halao atividade politiku ruma, lae husi ita bot nia atitude ne nein ema ida hakarak liga ho ita. Maibe buat seluk mos mak ne' muda ita bot nia oin nebe hanesan "china pirata/matan bubu" ne ba Timor asli. Se lae koitadu ema hare ita hanesan mos Macau Bomba sira ne.

Anonymous said...

Hau hare, Maubocy ne, keta Fretilin (laos Fretilin Mudansa) mak promove karik? Tamba sa mak Fretilin preokupa tebes ho Maubocy ne. Uluk Fretilin kaer governu mos, Maubocy ne, nein ema ida konhese.Apalagi ho Fretilin Mudansa se mak atu konhese tan nia. Tamba povu Maubere ne matan loke ona, Fretilin mudansa nia halo-halo mak ema oportunistas sira nebe uluk lakohi Timor ne ukun-an mos, agora mai ukun fali Timor iha governo actual ne. Tan ne Fretilin rasik lalika koalia tan Maubocy ho Fretilin mudansa iha publiku. Husik ba sira hatenu ita lao nafatin. Bainhira ita koalia nafatin sira mak secara tidak langsung ita rekonhese sira. Ba sira ne ita reza deit, "dai-lhos senhor o eterno descanco, entre esplendores da luz perpetua. Descanco em Paz. Amem!

Anonymous said...

SE LOS MAK ASSWAIN LUTA BA INDEPENDENCIA TIMOR NIAN?

(Reflesaun sobre artigo “istoria badak kona-ba Vicente Maubocy)

Hosi: Julieta Ribeiro

Introdusaun

Ema ne’ebe hakerek sobre artigo “Istoria Badak (balun) kona-ba Vicente Maubocy” nia historia hatoo versaun seluk ida ne’ebe furak sobre istoria Resistencia nian. Interessante atu bele hare buat sira ne’e didiak. Hosi istoria badak ne’e, Ita bele konklui hosi awal katak, laos ema hotu-hotu ne’ebe agora asswain, uluk luta nain, i laos ema hotu-hotu ne’ebe uluk hare hanesan integrasionista, ema ne’ebe la luta ba ukun a’an.
Maun-Boot Xanana Gusmão pernah hatete” lalika bolu malu traidor ka asswain”. Tanba dala ruma ema uluk ne’ebe nonok, no ema hare hanesan PASIVO iha resistensia mak lolos ne’e luta (servisu) liu fali sira ne’ebe dehan asswain. Justru sira ne’ebe hakilar makaas maka ternyata bosok-ten nomor satu. Xanana kunhese lolos se mak luta i se mak la luta. Iha ai-laran deit mos balun kalan-loron toba i nunka kaer kilat ba iha frete de fogo. Istoria barak maka ita hatene hosi maluk guerrilheiro sira rasik, maibe tanba deit ema sira ne’e halai tun sae iha ai-laran, haklili kilat tun-sae, ohin loron ita bolu asswain.

Ema seluk hela deit iha vila maibe ternyata sira mak servisu makaas hodi sustenta funu. TOLODA ne’e hanesan ezemplo ida ne’ebe diak mai ita. Ema ida mak integra nia a’an tomak ba luta klandestina i nunka servisu seluk hodi sustenta nia a’an. Barak ne’ebe mak halai iha ai-laran ho kilat, sira diak hela deit tanba dook hosi inimigo nian mahan. Apakah sira ne’e mos pahlawan?

Xanana pernah dehan, lalika hatudu liman fuan ida ba ema seluk, tanba liman fuan ha’at fila hela mai ita. Ema ne’ebe uluk asswain ikus mai bele sai traidor, I sira ne’ebe uluk traidor bele sai asswain.

MAI ITA BUKA KARTU MASING-MASING

Sr Jose Manuel Fernandes (Nakfilak) nia hakerek iha blog ida sobre Vicente Maubocy ne’e sai nudar ezemplo diak ida. Ita hotu hatene momos konkorda katak Vicente Maubocy memang ema ida ke ohin loron ita haree hanesan asswain boot ida. Maibe Sr Jose Manuel Fernandes mos hatete katak Sr Maubocy pernah servisu hamutuk ho bapak hodi faan rasil nia rain, maski ohin loron sai nudar asswain. Los, ita keta haluha katak Timor oan barak mak agora agora assswain mos uluk servisu ho bapak mak moris. Balu ate fan tan sira nia maluk, I fan tan riku-soin bap aka hodi moris diak, masiki sasan sira ne’e laos sira nian. Ezemplo maka Familia Alkatiri (fa’an rai komoro tomak ba bapak, padahal rai ne’e laos sira nia propriedade perfeita, tanba sira aluga deit hosi governo Portugues. Mari Alkatiri nia feton sira kaben hotu ho ema INDONEZIO);Achmada Alkatiri (ohion loron binis riku liu iha Timor, uluk ketua NINJA kalan-kalan lao ba kaer jovem sira no ikus mai sai pemuda Pancasila) Aleixo Cobra (Ohin loron asswain makaas); Jorge Tai-Lalat (Ohin loron binis makaas) bahkan jovem OJETIL barak mak ohin loron doko rai makaas dehan sira mak luta nain, uluk pernah servisu ho bapak, faaan sira nia maluk nia vida ho informacao par abele moris no salva-a’an.

Deputada Fretilin ohin loron hanesan Josefa mos, nia laen mak luta nain. Nia rasik tun mai tiha Dili, srvisu diak i hola tiha mane seluk, vida diak los. Maibe agora dehan nia mak luta nain I ema seluk termasuk Xanana mos traidor. Nune mos deputada Ilda da Conceicao, Kilik Waigae nia fen. Moris diak hela too ohin loron iha bapak nia liman-laran, ohin loron dehan fali ema seluk mak traidor. Ema hotu-hotu iha nia istoria atu konta.

KAZU SR JOSE MANUEL FERNANDES

NUNE MOS Sr JOSE MANUEL FERNANDES, ne’ebe agora sai nudar Deputado FRETILIN Vice Secretario II iha Mari Alkatiri nia FRETILIN RADIKAL.
Sr Jose Manuel rasik labele subar nia morasa aat sira ne’e. Sr Jose Manuel Fernandes uluk nudar jovem ida ne’ebe mos iha compromisso ba luta. Nia servisu hamutuk ho ami iha eskola Externado, ami mak hamutuk hodi organiza clandestina no demonstrasaun dala ruma hasoru bapak. Maibe iha loron ida bapak kaer tiha nia. Hanesan ema hotu, ita sempre buka dalan atu moris. Meang los, ikus mai nia mos, atu bele moris, halo jogada rua. Nia servisu hamutuk ho bapak sira para hodi sai MAU-HU ba maluk Timor oan sira. Nia uza nia status ne’en hodi ajuda mos resistensia, maibe kuando nia kepepet nia mos la segan-segan mengorbankan maluk sira atu bele salva-an. Apakaf ida ne’e mak asswain ohin loron?
Ema barak maka apoi resistencai ho konsiencia deit, halo servisu bain-bain maibe nunka apoia integrasaun. Ema sira ne’e ita-bolu saida?

Karik iha Agusto 1999, asswain sira ohin loron deit mak VOTA ba Independencia, keta oras ne’e ita balun sei lambe hela bapak nia kidung karik?
Sr JOSE MANUEL FERNANDES nia SALAH BOOT liu maka depois de servisu ho bapak nia mos espia atu ajuda bapak bele buka kaer Xanana Gusmao. Momento ne’eba Tanba nia dupla fundaun ne’e, maluk barak iha Resistencia maka la fiar ona nia. Bainhira CNRM to CNRT existe ema barak lakohi servisu ho Jose Manuel Fernandes tanba deskonfia nia DUPLA FUNSAUN, Servisu ho resistencia maibe hau mesmo tempo hamutuk ho bapak.

Sr Jose Manuel Fernandes de nia salah BOOT kedua maka nia fo informacao ba bapak hodi konsege kaer Ma'HUNU.

Istoria sira ne’e ema barak mak hatene I laos rahasai ona. Sr Jose Manuel Fernandes, le-nain sira bele husu ba maluk hanesan Aleixo Cobra, Juliao Mau-Siri ho seluk-seluk tan. Ita atu konta istoria hanesan ne’e preciza tempo atu konta ho paciencia I tin-tin por tin-tin. Sr Jose Manuel Fernandes for informasaun barak kona-ba maluk Timor oan sira iha Resistencia ba bapak. Nia rasik mos simu ossan barak hodi halao aktividade ida ne’e. Tanba ne'e maka ikus mai CNRT la uza nia, i Sr Jose Manuel Fernandes hakbesik aan ba Ma'Hudu hodi organiza fali FRETILIN iha rai laran. Karik Ma'Hudo mak moris nia bele konta istoria sira ne'e hotu.
IHa 2008 bainhira Mari sira halo konferensia FRETILIN iha Sydney hodi tebe sai Jose Luis Guterres (Aktual Vice PM), Jose Manuel Fernandes mos partisipa iha ne’eba hamutuk ho Ma’Hudo. Maun Ma’Hudo rasik uluk bapak kaer iha Dili tanba momento ne’eba Jose Manuel Fernandes maka fo informasaun. Bapak kaer deit mak Ma’Hudo, maibe maun Jose Manuel Fernandes liver hela deit. Se laos mak Asswain ohin loron?

Se ita bele hakerek neneik, Sr Jose Manuel Fernandes nia "sepak terjang" iha resistensia mos FOER tebes-tebes. Tanba ninia kelicikan halo maluk resistensia barak maka bapak kaer i tortura. Kuando maluk sira ne'e deskobre nia ba bapak, nia halai subar maibe kuando ikus mai bapak kaer, Sr Jose Manuel Fernandes mos deskobre ema barak iha klandestina, i ikus mai kolabora ho topi merah sira para oho no halakon maluk resistensia barak rasik.

SE LOS MAK ASSWAIN BA INDEPENDENCIA?

Ohin loron ema barak mak hanesan sr Jose Manuel Fernandes mak klaim a’an ka sai fali ASSWAIN iha FRETILIN ka INDEPENDENCIA nian. SE NUNE KARIK, SE LOS MAK ASSWAIN TIMOR-LESTE NIAN?

Anonymous said...

Hosi Antonio Fatuk Mutin

Maluk doben Julieta Ribeiro,

ita bot nia introdusaun nee kapas tebes maibe hau hanoin ita bot labele tau ema hotu hanesan ho Jose Manuel Fernandes (Nakfilak) no Familia Alkatiri.
Husu ba ita mos atu realista hodi respeita ema seluk,hare ba naran sira seluk nebe ita mensiona iha leten hau haonin ita bot mos ladun konhese historia resistensia hodi fo tilun ba ema sira nebe mak fo informasaun bosok ba ita ou karik tuir ita nia hare deit la bezeia ba provas ka faktus ruma.
Ita precisa hatene katak joven balun nebe ita temi iha leten halo servisu ho instrusoens komando da luta nian hodi hakbesik an ba militar indonesio sira hodi nune bele hetan informasaun kona ba operasaun Militar indonesio nian hasoru ita nia asuwain Falintil sira.hau hanoin Timor-Leste sedu ka tarde nia Historia sei konta lolos se mak ita ida idak.Lider maximu resitensia nian maun Bot Kay rala Xanana Gusmao mak sei moris hela nee,komandantes Falintil barak mos mak sei moris hela hotu nee,estafetas mos mak sei moris tomak hela hotu nee,nebe buat hotu ita sei hatene hodi konta lolos ba ita nia gerasaun sira aban bain rua.Se ita bot ema resistensia ida karik hau hanoin ita bot hatene katak iha resistencia tanto Frente Armada,Frente Clandestina no Frente Diplomata iha Estrutura, nebe ita lalika koalia at ema tun sae sem factos.

Anonymous said...

Maka ne ka lae, Atoi? Buat dihi toba iha nia fatin keta ba bok. Bainhira ita hahu ho hatete at ema seluk, klaru ke ema ida seluk fali mos sei hatete at fali ita. Mesmu ke sra. Julieta nia istoria ne, tuir Atoi lalos, maibe ita atu halo nusa, ida ne mak nia hatene no tuir nia katak los. Atoi agora iha nebe deit, hau hatene Atoi defende makas ema balu ne, tamba karena Hi-Lux silver ne agora iha Atoi nia liman sa. Ita ema nia konsistensia uitoan ba, uluk iha PST halo povu kiik sira nadodon tiha ba tuir ita, tamba sa mak derepenti deit troka kulit nune. Karik tan deit ita bot nia primo Filomeno Aleixo sai deit vise Minustro Estatal ne ke!? Hau hanoin ita bot ho ita bot nia primo nia historia pior liu tan karik. Ema Dare ne matan mos hela, povu barak nebe uluk sai vitima ita bot nia primo Filomeno Aleixo nia servisu hamutuk ho SGI ne agora mak matan mos hela ne. Ita bot ho ita bot nia familia mos, halo nusa mak derepenti deit hodi ita bot nia maun pader nia naran ba hadau ema nia rai arbiru deit nune. Evidensia iha nebe ita bot labele nega mak fatin nebe agora ita bot sira hela ba ne (Fatunaba), ne laos okupasaun ilegal. Hau lahatene iha tempu ukun-an deit ita bot sira halo arbisu nune, satan tempu okupasaun Indonesia nian, parti ema barak nia uluk mos katik tamba ita bot sira nia hahalok ne!

Anonymous said...

Maun Atoi Fatuk Mutin,

Ita mak kuinyese malu. Amun Atoi, agora vida diak ona dihan fali ami mak ladiak, koalia faktus laiha.

Ita bot mos mau-hu ida hotu durante tempu bapak. Sim ema balun uluk hetan instrusaun hosi komandu da luta hodi hare inimigi nia infiltrasaun no lalauk.

MAIBE keta haluha, sira mos la SEGAN-SEGAN mengorbankan maluk Timor Oan seluk, kuandu sira kepepet. Ami iha bukti barak.

Maun Fatuk Mutin ka Britas ka Toos hanesan Besi: Aban bainrua mak Tribunal harii, ita sei loke buat sira ne hotu. Ze Manuel Fernandes ne se MAK LA HATENE????

Hakarak ema seluk loke maun Atoi BRITAS nia latarbelakang ka?

Julieta

Anonymous said...

Tau nia prima Julieta!

Anonymous said...

Mana Julieta iha razaun. Maibe diak liu to ona ba. Karik tribunal lahari, mak diak liu ita halo blog ida khusus ba fase malu deit. Hau hanoin karik maluk empresariu, akademiku ou politiku balu bele hahu, hau sekunda ho blog ne, maibe hau mos sugere atu blog ne no ema sira nebe partisipa iha blog ne labele anonim, pelu menus uza naran kodigu ida nebe konesidu uitoan. Selae kasihan ema seluk mak sai vitima ingnorante tamba nia lahatene se mak hakerek ne no nia mos labele defende nia-an. Maibe asaun hotu tenki liu husi opiniaun hodi hakerek iha blog ne deit, labele halo violensia liu husi asaun fisika no prosesu juridiku (defamasaun. Karik brani, mai ita koko tok! Mana Julieta, Maun Ze Manuel Fernandes ka Atoi Fatumutin, hahu loke tok blog foun ida ba kestaun Funu Nain no Mauhu!!!

Anonymous said...

Ita tenke kestiona mos Xanana tanba durante funu nia laran nia mos la'os anju bo'ot ida. Durante nia sei iha ailaran nia maluk funu nain sira barak mak mate no lakon ho misterio. Imi husu to'ok Jose da Concecao pro otonomi ida uluk Xanana nia orang kepercayaan e (Prabowo nia colega akrab) agora hela iha Kupang, Mauk Moruk, L-7 nia maun e agora iha Olanda, ka eis geirilheiros sira seluk. Sira hatene maibe sira maka lakohi Timor atu funu tan nune'e sira sei lakonta istoria lolos. Maibe la kleur tan sira be uluk traidor sira ne'e nia kartaun idak-idak sei hasai hotu.

Anonymous said...

xanana bisa apa sih ttg ekonomi...?strategi perang saya salut tapi ekonomi... sejak kapan d hutan dia urus duit?

inalou said...

Diak no ho at, ema hotu-hotu iha nia latar balakan, hela ba história. Timor merdeka tiha ona,agora dadauk née ita tem que hateke ba oin, ba ita nia futuro. Sé maka hakarak continua hateke ba kotuk, nia la iha futuro. Se Xanana ladiak, Mari alcatiri la diak, Jose manuel fernandes ladiak, Maubossi ladiak, Lobato ladiak, etc, etc, etc. Sé maka imi nia referência los?.

Anonymous said...

O HET O NIA AMAN O DEHAN DEPUTADA ILDA BOT IHA BAPA NIA LIMAN LARAN...HET O NIA AMAN DEPUTADA ILDA HETAN CAPTURACAO 1986 KASTIGU TINAN TIAN 2 IHA BAUCAU...OHIN LORON TAN NIA DEPUTADA NE MK O DEHAN NIA MORIS DIAK..O LA HATENE ISTORIA O KOALIA EMA SELUK NIAN DT..DUKE HAU HETAN O HAU TEBE RAHUN O INA HUING...JULIETA RIBEIRO